Malý návod na pol až celodennú, stredne náročnú túru do Vysokých Tatier. Cieľ je Veľké biele pleso, z ktorého môžete pokračovať na Kopské sedlo. východískové miesto sú Tatranské Matliare pri Tatranskej Lomnici, resp. zastávka Biela voda. Trvanie túry 5,5 Hod, ak ju rozšírime, aj 8Hod pešej turistiky. Túra začína v Tatranských Matliaroch resp. zo Zastávky Biela voda, ktoré sú od Vrbova vzdialené 16km, cesta autom teda trvá asi 20 minút. Zaparkovať môžete na platenom parkovisku v Bielej vode – za Tatranskými Matliarmi, cena za platené parkovisko bola vyše 5-tich €, takže my sme zaparkovali v Tatranských Matliaroch.
Ak pôjdete z Matliarov, držte sa modrej značky, ak zo zastávky Biela voda, choďte po žltej. Obe cesty sa asi po necelej hodine cesty spoja na najbližšom rázcestí. Cesta k rázcestiu je príjemná, idete samozrejme stále dovrchu, ale kráča sa dobre, povrch je relatívne mäkký, pohybujete sa v lokalite, kde boli vyváľané stromy, takže budete ešte možno vidieť stroje, ktoré tam na ťažbu sú. Prostredie je ale príjemné a cesta je pekná, pretína ju potôčik, obchádzame veľký vyvalený koreň stromu a pokračujeme ďalej. Za rázcestím, kde sa stretá žltá značka s modrou je cesta ešte lepšia, je totiž chladivá, obliekame mikiny, ktoré sme doteraz mali len v ruksakoch, prekrásny Biely potok klímuje dostatočne.
Cesta popri ňom je dostatočne široká a tak môžeme kráčať aj traja vedľa seba. Trasa ubieha veľmi rýchlo, dá sa kráčať veľkými krokmi a nie tak veľmi treba pozerať pod nohy. Blížime sa k rázcestiu pri Šumiaci. Dávame pauzu v búdke so strieškou, kde vyťahujeme desiaty. Máme za sebou asi hodinu a pol cesty.
Na rázcestí máte dve možnosti pokračovania. Prvá možnosť je vydať sa na Zelené pleso po žltej značke. Tou druhou možnosťou je Veľké biele pleso po modrej, no a keďže sme tam ešte neboli, ideme tam, aj keď je to podľa tabule o asi pol hodinu kratšia cesta ako na Zelené pleso.
Cesta je v týchto chvíľach náročnejšia. Kráčame skalami, pomedzi ktoré ešte tečie voda, skaly sú teda vlhké, dosť treba pozerať pod nohy, no zakrátko sa objavujú paprade a pomedzi stromy presvitá svetlo, čo robí nádherné farby prírody, v ktorej sa nevieme prestať fotografovať 🙂
Po neustálej cesto dovrchu sa objavujú konečne aj kopce, vidíme konečne trochu odkrytý priestor a skalnaté hory Tatier.
Cesta sa znovu mierne komplikuje, križujeme Biely potok, popri ktorom stúpame. Okolo sú zátarasy, zrejme proti padaniu skál. Cesta je kľukatá, ale nádherná, stúpame ďalej a občas sa nám poskytne pohľad na potok, popri ktorom sme vyšli hore naozaj hodný kus.
Naskytujú sa čoraz krajšie panorámy Tatier.
Hmm, to biele pleso už nemôže byť ďaleko, niekde tu ho už cítim…
No, tak predsa, sme tu. Uprostred veľkej zelenej čistinky sa vynára Veľké biele pleso. Ani sa nám nezdá tak veľké, veď Zelené pleso je určite väčšie, ale zase zelenšie, takže chápeme, že Zelené sa muselo nazvať zeleným a toto môže byť teda aj Veľké, Biele pleso. Niekde boli aj tabule, že biele plesá, ale kde sú ostatné, nevidieť ich. Sme dosť unavení po takmer trojhodinovej chôdzi a tak sa nezamýšľame priveľa a ideme sa občerstviť, len, ešte si pozrieť tabuľu. Tú vraví, že pol hodinu cesty odtiaľ je zelené pleso po červenej značke. No a druhá polhodina je na Kopské sedlo, čo by malo byť ešte vyššie. Dlhšie výlety ponúka tabuľa taktiež, ale nám bude určite dosť aj to Kopské sedlo, nad čím uvažujeme pri jedle. Kopské sedlo sa nachádza v pravej časti obrázku pod textom. Už si viem predstaviť ten výhľad smerom dole!
Tu, na bielom plese je možné trasu ukončiť. Smerom naspäť sa môžete vybrať po tej istej trase, alebo sa môžete zájsť pozrieť aj na Zelené pleso a zo Zeleného plesa zísť dole, naspäť ku Tatranským Matliarom.
My sme sa ale rozhodli si trasu predĺžiť a vybrali sme sa na Kopské sedlo. Značka sľubovala 30 minúť, tak prečo nie?
Z tohto pohľadu sa Veľké Biele pleso javí dosť malé. to ale nie sme ešte ani v polovici výstupu na Kopské sedlo
Cesta hore je naozaj zaberák, je to riadne stúpanie a miestami sú na ceste obrovské schody, pri ktorých si netrénovaný človek aj zastane, aby sa na to rozdýchal 🙂 Výľhady ale stoja za to. A sme hore. Človek potrebuje oddych.
Nádherné výhľady, však? A prišli sme aj na to, kde sa nachádzajú ostatné biele plesá, z vrchu je ich už vidieť lepšie…
Naozaj nádherné výhľady, človek má z toho dobrý pocit. Verím, že Vás tieto obrázky inšpirovali!
Naspäť schádzame tou istou trasou z Kopského sedla na Biele plesá. Potom volíme ale ešte Zelené pleso, čo je 30 minút. Zo zeleného plesa a z chaty pri Zelenom plese ideme dole po žltej značke až ku poslednému rázcestiu pred Tatranskými Matliarmi, kde zabočíme na modrú, ktorá nás dovedie až k autu. Totálne unavení po takmer ôsmich hodinách cesty máme naozaj dosť a sme radi, že sa budeme konečne viezť. Túru je možné kombinovať, z rovnakého východiskového miesta môžete ísť len na Zelené pleso, alebo len na biele pleso, kam je cesta trochu ťažšia, na Zelené pleso je cesta relatívne široká, nie tak náročná, ale určite aj menej pekná ako smerom na pleso biele. Výstup na Kopské sedlo je jahoda, kvôli ktorej sa určite oplatí obetovať tú hodinku (tam aj späť bez fotografovania 🙂 ) z Bieleho plesa.