V Levoči som nebol už dlho, naposledy tuším pred nejakými štyrmi rokmi, aj to mimo letnej sezóny. Článok s fotografiami nájdete v sekcii výlety. Možno aj tým odstupom času ma Levoča toto leto tak očarila. Ale túto návštevu Levoče som sa o nej dozvedel omnoho viac…
Z obce Vrbov do Levoče je to necelých 21km.
Zaparkovali sme priamo pri vonkajších hradbách. Po prechode kamennou bránou sme asi pol hodiny kráčali ulicami okolo hradieb – aby sme nasali atmosféru historického mesta.
Naozaj sa nám to podarilo, bez toho, aby sme sa vôbec snažili. Potom, čo sme zamierili do centra mesta, padlo nám do oka múzeum.
Zhodou okolností tam vystavovali spišskú kultúru – bola to etnografická výstava. Zameraná bola teda na zvyklosti na Spiši, obliekanie, nárečie, typické bývanie a všetko, čo by vás napadlo ohľadom Spiša a zvykov, ktoré bohužiaľ pomaly odchádzajú do zabudnutia. Priznám sa, ja naozaj nie som typ na múzea, ale táto prehliadka nás nakopla. Bola veľmi dobre popísaná, mnoho ukážok, príkladov a zdobili to nápisy v Spišskom nárečí, ako na obrázkoch nižšie.
V prvých miestnostiach bolo podrobne vysvetlené typické bývanie na Spiši. Bolo zaujímavé čítať, že mnohé zvyky u nás dodnes fungujú, možno s malými obmenami.
Na fotografiách nájdete aj ukážky kožuchov, krojov. A formy, ktoré boli ručne vyrezávané a ktoré sa otláčali na látky.
No a keďže nám pri vstupe odporučili si kúpiť vstupenku na ďalšie dve múzea, museli sme ísť ďalej 🙂
Nasledovalo preto múzeum umiestnené v radnici, kde bolo mnoho písomností o Levoči, o jej histórii, kde ma Levoča vtiahla ešte viac do svojej histórie. V 16-tom storočí to bolo naozaj vyspelé mesto, práve na tejto prehliadke o tom nájdete fúru dôkazov.
Potom bolo treba ešte navštíviť dom majstra Pavla – o tom ste už určite počuli. Má tam venovanú zbierku v dome na námestí, ktorý svojho času sám vlastnil. Z týchto troch prehliadok bola ale táto asi najslabšia.
Na fotografiách nižšie už sú zábery z centra mesta. Zaujímavosťou boli aj „živé“ sochy, ktoré boli umiestnené pod radnicou. Vyzerali naozaj výborne. Videl som, ako Henry Ford (v podobe sochy) vážne vystrašil asi 5 ročného chlapca, keď menil polohu 🙂
No a čo by sme boli za turistov, ak by sme nešli pozrieť aj kostol sv. Jakuba, kde práve majster Pavol pripravil najvyšší gotický oltár vo svete, však? Prehliadky v kostole sú každú polhodinu. Kostol je nádherný s množstvom histórie, o ktorej by ste sa radi dozvedeli viac. Bohužiaľ, doprovod je chabý a tak… ak chcete, môžete si doma študovať na webe. Dokonca sme mali pocit, že nemeckí turisti (ktorých bolo celkovo v Levoči požehnane) dostávali viac informácii v kostole ako my – slováci.
Slabá prehliadka nám ale nepokazila náš zážitok v Levoči. Vybrali sme sa teda na kávu, zákusok. No, tu sme tiež nadšení neboli. Jeden z dvoch koláčov bol takmer nejedlý… Ani to nám však náladu nepokazilo! 🙂 a to myslím vážne, Levoča má totiž atmosféru, ktorú tu budem darmo popisovať, to treba skrátka zažiť.
Povzbudení históriou a najmä prvou prehliadkou, kde sme naozaj nasali mnoho informácii, vybrali sme sa navštíviť kaštieľ v Markušovciach. Že ako sme na neho došli? No, čítali sme o ňom na prvej – etnografickej výstave v Levoči.