|
 Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41 tisíc m2. No nielen vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho výstavba sa začala v dvanástom storočí, svoju rozlohu a mohutnosť získaval však počas ďalších 600 rokov. Dnes z neho nezostalo veľa, pri bližšom pohľade však zistíte, že na minulosti tohoto kolosu je čosi fascinujúce, aj keď Vás história doteraz vôbec nezaujímala...
|
Kam pôjdeme dnes? Vonku nie je super počasie a deti sú umravčané už od rána. Pôjdeme do jaskyne. Ale, do ktorej? V blízkosti Vrbova je jaskyňa Belianska, Važecká je až 41 km ďaleko. Áno, 30 minút autom. Ale, našli sme dva podstatné dôvody, ktoré zavážili. Važecká jaskyňa má 10x menej schodov, áno dať s deťmi tých 874 schodov v Belianskej jaskyni, neviem neviem :-) 
Do Markušoviec odporúčam ísť po návšteve Levoče. Viac o nej si prečítajte tu. Cesta tam trvá autom asi 15-20 minút z centra Levoče. Výlet ale určite stojí za to.
V Levoči som nebol už dlho, naposledy tuším pred nejakými štyroma rokmi, aj to mimo letnej sezóny. Článok s fotografiami nájdete tu. Možno aj tým odstupom času ma Levoča toto leto tak očarila. Ale túto návštevu Levoče som sa o ňej dovzevedel omnoho viac...
Nápad navštíviť kaštieľ prišiel na druhý deň po namáhavej túre v Tatrách. Naviac, ani počasie nebolo ideálne na ďalšie výlety do hôr, preto sme sa vydali spoznávať trochu históriu. Ako vidíte na mape, z Vrbova ku kaštieľu je to len 11 kilometrov, autom 14 minút. Kaštieľ je venovaný Ladislavovi Medňanskému, ktorý žil aj v tomto kaštieli. Jeho tvorba je veľmi vzácna a tak naozaj poteší, že v kaštieli v Strážkach nájdete celkom veľkú zbierku jeho diel. Mňa, ako krajana potešilo, že na mnohých obrazoch som nachádzal krajinu Spiša a Tatier. Prehliadka ale nebola len o obrazoch Ladislava Medňanského. Potešil nás aj výklad histórie a keďže sme boli na prehliadke úplne sami, bolo to také "bližšie" :-)
Nebol z tých najteplešjích augustových dní, do hôr sa nám nechcelo a ani na naše kúpalisko (sme to teda hrdí domáci, čo?).